Janíkovce, ktorých maďarský názov Emöke vychádza pravdepodobne zo slovanského názvu Jemná alebo Jemejka. Medzi Nitrou a Janíkovcami sa nachádzali majetky benediktínskeho kláštora sv. Hypolita. Vďaka tejto okolnosti sú Janíkovce písomne doložené v druhej Zoborskej listine z roku 1113. Tento starobylý majetok opátstva, prešiel po zániku v 15. storočí na Nitrianske biskupstvo. Tento majetok spravoval Biskupský dvor, ktorý sídlil v dnešných Malých Janíkovciach. V Janíkovciach žilo služobníctvo a jobagióni (vojaci) Nitrianskeho hradu. Keďže Janíkovce mali napojenie na Nitriansky hrad, vznikla tu farnosť. Zo štatútu Ostrihomskej kapituly sa dozvedáme, že v roku 1397 v okolí Nitry boli zriadené fary. V tomto roku bola zriadená fara aj na tomto mieste. I keď Janíkovce ležali blízko Nitry, netvorili súčasť Nitrianskeho biskupstva. Patrili do Ostrihomskej arcidiecézy. Po rozpade Rakúsko-Uhorska vznikla v Trnave Apoštolská administratúra a neskôr Trnavské arcibiskupstvo a tak sa Janíkovce stali súčasťou tejto arcidiecézy do 14. februára 2008, kedy bola reorganizácia diecéz na Slovensku a Janíkovská farnosť sa stala súčasťou Nitrianského biskupstva.
V 17. storočí bola farnosť v rukách protestantov. V druhej polovici 17. storočia obyvateľstvo v Janíkovciach konvertovalo na katolícku vieru. Muselo sa tak stať niekedy pred rokom 1684, keď je tu doložený prvý katolícky kňaz František Mika. V nepokojnom 17. storočí si veľa vytrpel aj janíkovsky kostol, ktorý bol počas početných vojen a tureckej okupácie značne zdevastovaný. Niekedy pred rokom 1695 bol preto kompletne opravený. Dostal novú strechu, pokrytú šindľom, nové tabernákulum, okná, jednoduchý chór a nový zvon. Bol tiež vybielený. Vo vizitácii z roku 1695 sa tiež spomína, že v kostole neboli sedadlá ani lavice a cintorín okolo kostola nemal ešte murované oplotenie.
Veľké Janíkovce boli pomerne veľkou farnosťou, no hoci mali až 4 filiálky (Veľký Lapáš, Malý Lapáš, Golianovo a Čechynce), vo farnosti nepôsobil žiadny kaplán. Strediskom náboženského života janíkovskej farnosti bol starobylý kostol sv. Petra a Pavla. Po príchode Andreja Rabčeka bol opravený kamenný múr okolo kostola a taktiež opravená svätyňa a aj budova fary. Kostol mal tri oltáre. Hlavný a dva bočné, ktoré sa nachádzali v bočných kaplnkách. Veľkú úctu mali v náboženskom živote Janíkovčanov najmä sv. Július a svätá Anna. Relikviu sv. Júliusa nechal priviesť z Viedne, kde bola presunutá časť jeho pozostatkov z Ríma. Relikviu dostal so súhlasom samotnej panovníčky Márie Terézie. Relikvie boli verejnosti vystavené na 5. nedeľu po Veľkej noci v roku 1749. Ku relikvii nechal Anton Cito, osobný spovedník Márie Terézie, namaľovať od cisárskeho maliara veľký obraz sv. Júliusa a taktiež nechal zhotoviť strieborný svietnik.
Dva týždne pred slávnosťou požiadal Rabček listom okolitých farárov, aby ohlásili svojím veriacim, že v Janíkovciach bude slávnostné privítanie relikvií sv. Júliusa a aby ich povzbudili k návšteve tejto udalosti. Z Rabčekových rukopisov sa dozvedáme, že sa ešte pred slávnosťou uzdravila Alžbeta Haláková, ktorá od Rabčeka vypila vodu zmiešanú s práškom z kostí sv. Júliusa. Taktiež podobne sa mal uzdraviť nitrianský kanoník Ignác Holzpecka. Už v sobotu pred slávnosťou prichádzali prvé procesie z Malého Cetína, Komjatíc, Ivánky pri Nitre spolu s farárom. Pútnici vo veľkom pristupovali k svätej spovedi a v kostole vo vrúcnom speve a v modlitbách prebdeli celú noc, ako spomína Andrej Rabček v rukopisoch: „gdo prítomný byl, ussy mel a slyssel, oči mel a widel, z gruntu srdca swogeho hnuti se musel, samy od seba hnuty a od žadneho prw nenanúceny na kolena padli, ruky spolu složili, na kolená wúkol oltára chodili, husté slzy proliwali, pilne w prsa byly, nočný sen w nič pustili, skrussene prospewuwali, hogne ofery činili“ (text je v pôvodnej slovenčine). K spovedi pristupovali aj takí, ktorí sa už dlho nespovedali. Na slávnosť prišli aj piaristi so 200 žiakmi Zo zoborského kláštora sv. Hypolita prišli prior Elefantský a páter Hiero Vajaj.
Andrej Rabček pre veľkú úctu založil bratstvo sv. Júliusa sv. Anny, usiloval sa o cirkevné schválenie. Mária Terézia sa stala hlavným protektom zakladaného bratstva. Keďže mal Rabček známych, ktorí na vysokých postoch, schválenie získal u ostrihomského arcibiskupa 11. decembra 1749. Ešte v tomto roku pápež Benedikt XIV. vydal zakladaciu bulu a nové bratstvo obdaril hojnými odpustkami. Mária Terézia a so svojím synom Jozefom II. sa stali čestnými členmi. Preto Mária Terézia darovala spolku kalich. Rabček nechal vyhotoviť z pieskovca sochu svätého Júliusa svätej Anny a Panny Márie, ktorá sa zachovala dodnes aj s kalichom. Obraz sv. Júliusa aj relikvia, dokonca aj relikvie z oltárov sa dnes v kostole nenachádzajú. Kde sa dnes nachádzajú sa nedá zistiť, pravdepodobne už neexistujú. Rabček taktiež napísal v roku 1759 rukopisnú prácu „Pametná Kniha swatého Juliusa Mučedliníka, k wuli žádostiwých krestyanuw a pro lechkost čtenáruw na try díli rozhodená“ dnes uložená v Diecéznej Knižnici v Nitre. Bratstvo sa rýchlo šírilo do okolia Nitry a vznikali odbočky Bratstva. Andrej Rabček sa neskôr stal spišským kanoníkom a bratstvo bolo neskôr cisárom Jozefom II. zrušené dekrétom z roku 1783, kde zrušil všetky žobravé rehole a náboženské spolky. Andrej Rabček bol neskôr neprávom pozbavený kanoníctva a zomrel nezaopatrený v Malom Cetíne. Tam je aj pochovaný. Kde sa nachádza jeho hrob sa už nedá zistiť.
11. septembra 1866 vznikol veľký požiar vedľa kostola a kostol bol čiastočne poškodený. Janíkovčania sa po požiari zložili na opravu kostola sumou 695 florénov a diecézna pokladnica prispela 1000 florénov. Tým, že kostol viac krát zachvátil požiar aj okolité domy nechali Janíkovčania vyhotoviť sochu sv. Floriána. 28. októbra 1918 keď vznikla Československá republika farár Vincent Szili v Janíkovciach po nesúhlase s novým štátnym usporiadaním opustil Janíkovce 14. apríla 1922 a odišiel do Maďarska. V roku 1970 prišiel do Janíkoviec farár Štefan Dobrovodský, rodák z Komjatíc. Pred kostolom vybudoval lurdskú jaskyňu, postavil novú budovu fary. I keď tento farár zanechal veľa dobrého, za jeho pôsobenia bola odstránená drevená kazateľnica spolu aj so vzácnymi rámami na krížovej ceste. Taktiež matriky sú po ňom v zlom stave, pretože obsahujú vymyslené údaje.
Novodobá historická skutočnosť, viažúca sa k janíkovskému kostolu je z 30. júna 1995. Je to návšteva dnes už vyhláseného za svätého pápeža Jána Pavla II. V janíkovciach na letisku mal stretnutie s mládežou Slovenska. Tento deň je hlboko zapísaný v dejinách kostola a farnosti. Na pamiatku je v kostole aj na letisku osadená pamätná tabuľa. Pri nedávnych zisteniach sa pod kostolom nachádza zachovaná krypta a pod podlahou medzi bočnými kaplnkami sa našla pôvodná svätyňa pravdepodobne môže isť o románsky kostolík.
Dobové fotografie
